Plakala. Nevedela prečo.
Len tak tam ležala
a uprene sa mu dívala do očí.
Nahá, krehká a zranená.
Každá jej bunka ho chcela opustiť,
kričala o oslobodenie,
chcela byť voľná,
žiaľbohu srdce bolo proti.
Nevysvetliteľne ho milovala
aj napriek všetkému utrpeniu.
Sledovala letnú oblohu
obalenú tisíckami hviezd.
Mysliac na neho,
priala si lásku a nehu.
Milovala. Milovala besne a vášnivo.
No však neopätovane.
Celý ten premárnený čas ju spútaval,
pomaly, nežne ju viazal k svojmu lonu.
Až nakoniec prestrihol povraz…
Celá debata | RSS tejto debaty